Veröffentlicht am20.09.2024

Tri ikony inšpirácie

Sofia - ikona múdrosti
Cecilia Rímska a Maria Prophetissima z Alexandrie
Zborov 6.10.2024, Kostol sv.Žofie

Viera – Poznanie – Múdrosť

Obraz Sofie dostane v Kostole svätej Žofie v Zborove svoju konečnú podobu. Cez Zborov som často prechádzal. Renata, moja manželka, pochádza z Bardejova a jej korene siahajú aj do tejto pohraničnej oblasti. Takmer zakaždým, keď som prechádzal týmto miestom, som sa zastavil som sa pri starom kostole. Vždy  ma fascinoval jeho interiér a aj napriek jeho žalostnému stavu, som mal vždy v úmysle zahrnúť tento krásny vnútorný priestor do svojej tvorby. Nedávno som s obdivom sledoval, ako sa vďaka iniciatíve miestnych obyvateľov a starostov podarilo zachrániť túto ohrozenú budovu. Mám veľký rešpekt pred tým, čo sa v Zborove podarilo dosiahnuť.
Po viac ako dvadsiatich rokoch sa zrodila myšlienka využiť kostol v Zborove pre tretí obraz mojej trilógie o Sofii – „božskej múdrosti“
Sofia je tretím obrazom k motívom Cecílie z Ríma a Márie Prophetissima z Alexandrie. Všetky tri sledovali a inšpirovali začiatok kresťanskej filozofie.
Sofia je tretím obrazom v sérii, ktorá zahŕňa motívy Cecílie z Ríma a Márie Prophetissima z Alexandrie. Všetky tri postavy zohrali úlohu pri formovaní a inšpirovaní počiatkov kresťanskej filozofie.
Môj obraz Sofie odráža krásu ľudí, ktorá sa prirovnáva k kráse minerálov a liečivých prameňov. Región, z ktorého pochádza moja manželka a tým aj moja dcéra, je pre mňa záležitosťou srdca a neoddeliteľne ho spájam s týmto projektom.

Viera – Poznanie – Múdrosť
Tri ikony inšpirácie 

1.    Cecília Rímska
Viera, dôvera, pevnosť a empatia
2.    Maria Prophetissima
Veda, alchýmia, vynaliezavosť
3.    Sofia
Svetlo z východu, tajomstvo, jemnosť, intuícia

O diele

V týchto troch témach zámerne čerpám z historických ženských postáv, ktoré nachádzajú svoj odraz v súčasnosti. Historický odstup zároveň podporuje objektívny pohľad a hodnotenie našich čias.
Každá z týchto troch reprezentantiek žila a pôsobila na pozadí raných kresťanov, ktorých hodnoty v chaose rozpadajúcej sa rímskej ríše znamenali viac než len parafrázy a prázdne slová o hodnotách, ako ich chápeme dnes. Všetky tri osobnosti, so svojou duchovnou substanciou, sú v zhode s najmodernejšími poznatkami fyziky o priestore a čase, ako aj s ich prepojením s naším vedomím a tušením nekonečnosti.

Od narodenia som kresťanom so všetkými otázkami, ktoré to so sebou prináša. Až výroky Cecílie počas jej vypočúvania sudcom ma priviedli späť k počiatkom kresťanských presvedčení. Vidím Cecíliu ako zdroj energie istého podzemného prúdu, ktorý pokračuje a pôsobí v postave Sophie Scholl a bude pokračovať aj naďalej.
Cecília Rímska, kresťanská mučenica, žila v 3. storočí n.l. v Ríme. Odporúčam prečítať si jej príbeh. V čase rozpadu rímskeho impéria, keď hodnoty upadali, mala odvahu a silu presvedčenia, a postavila sa impériu niečím novým. Mnohí z nás si dnes uvedomujú práve tieto podobnosti – prázdne frázy a hodnoty, o ktorých sa veľa hovorí, ale žiaľ, menej sa žijú. S jej príbehom som sa stretol nečakane v Ríme na ulici Via Appia, najznámejšej a najstaršej rímskej ceste, ktorá sa dodnes používa.

Mária Prophetissima žila v 3. storočí n.l. v egyptskej Alexandrii, v tamojšom centre vedy a učenia. Ako prírodovedkyňa, pravdepodobne aj kresťanka, nadviazala na stopy starovekého poznania. Ako alchymistka vynašla prístroj na destiláciu, známy ako "Bain Marie" – vodný kúpeľ.
 
Sv. Sofia síce pochádza z Ríma, ale mňa zaujíma imaginárna postava východnej Sofie, Božskej Múdrosti. Tento archetyp múdrosti má korene v kultúrach Ázie a Egypta. Pre tento motív som nemusel chodiť ďaleko, keďže Renáta, moja manželka, pochádza z východného Slovenska a jej etnikum je rusínske. Menšina Rusínov dnes žije v pohraničnej oblasti Karpát, kde sa kresťanstvo zachovalo vo svojej pôvodnej podobe a dodnes sa praktizuje spolu s prastarými slovanskými zvykmi.

Obraz Sofie bol vytvorený v ateliéri v spolupráci s výnimočnou slovenskou maliarkou Lenkou, ktorá má taktiež rusínske korene, a svoju konečnú podobu získa túto jeseň v Kostole sv. Žofie v Zborove. Rád by som ešte povedal pár slov o kresťanstve, ktoré v sebe stelesňuje a uchováva množstvo prúdov starovekej múdrosti. Nehovorím o cirkvi ako o inštitucionalizovanej viere, v ktorej môžeme pozorovať podobné znaky rozpadu ako u veľmocí. 
Čo však zostáva, je posolstvo, oslobodené od všetkého falošného, ktoré nám prináša skutočnú slobodu – nielen vo vzťahu k životu v spoločnosti, ale predovšetkým vo vzťahu k nám samým, k našim chybám, ilúziám, talentom a nášmu potenciálu.